BURZUM

Burzum. Darkness. Temnota... Sólový projekt Varga Vikernesa, ktorý ešte dnes vyvoláva a odzrkadľuje temné spomienky na nórske black metalové besnenie koncom osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov.. Hlavne tí menej zainteresovaní si spájajú Burzum a Vikernesa s vraždou Euronymousa z Mayhemu, eventuálne s vypaľovaním kostolov, alebo nazi názormi.. Tí, čo však vidia trochu ďalej, hodnotia aj tú hudobnú stránku, prípadne posolstvo, ktoré Burzum prináša.

Samotný názov Burzum, pochádza z Tolkienovho Čierneho Jazyka Mordoru av preklade znamená: „Temnota.“ ... „Ash nazg durbatuluk, ash nazg gimbatul, ash nazg thrakatuluk agh burzum-ishi krimpatul.“ (One Ring to rule them all, One Ring to find them, One Ring to bring them all and in the darkness bind them.) Avšak tento vybratý názov je vlastne dvojzmyselný, pretože na jednej strane je tu Tolkienov vplyv a na strane druhej Vikernesova vášeň pre severskú mytológiu. (Mimochodom, Vikernes tvrdí, že sám Tolkien čerpal predovšetkým zo severských legiend, čo vlastne aj je z časti pravda...)
Vyhlasuje, že kresťania prekonvertovali jeho severských predkov a bohov do rôznych démonov a ďalších prisluhovačov diabla. Znamená to teda, že „temnota“ a to čo je temné/zlé pre kresťanov, je pochopiteľne jeho „svetlo“ a tak je úplne logické, zvoliť pre svoje hudobné vyjadrenie názov Burzum.

Varg Vikernes sa narodil 11. 2. 1973 v Nórskom meste menom Bergen. Z tohto mesta pochádzajú, prakticky všetky známe (pre niektorých aj tzv. „true“) black metalové kapely, ako napr. Mayhem, Immortal, Old Funeral atď.... Jeho rodné meno znie Kristian Vikernes, lenže krstné meno nápadne pripomína slovko „christian“, teda „kresťan“ a volať sa takto, bolo pre neho absolútne nemysliteľné. Vikernes, si teda nechal legálne zmeniť meno na „Varg“. (Tolkien fans iste vedia, že vargovia boli zlý vlci z Hmlistých Hôr.)
Keď sa naučil hrať na gitaru (niekedy okolo rokov 1988 - 1989), zakladá (spolu s ďalšími dvoma chalanmi z Bergenu) kapelu Kalashnikov. Zvolený názov je podľa Vikernesovej obľúbenej automatickej zbrane, ktorú vždy používal v obľúbených RPG hrách... V tomto období je Varg asi najviac ovplyvnený Tolkienom a tak sa čoskoro meno kapely mení na Uruk- Hai... Lenže netrvá to dlho a kapela sa pre nezhody rozpadá.. Vikernes chcel stvoriť niečo nové, niečo špecifické a hlavne chcel byť sám. Tak v roku 1991 vznikol BURZUM. V žiadnom prípade nechcel kapelu pre živé vystúpenia a koncerty... Odmietal myšlienku tvorenia hudby kvôli peniazom alebo povedzme, že kvôli „bohémskemu“ spôsobu života v štýle „sex and drugs and rock and roll“ (k čomu patria aj tie koncerty) ... Naopak, chcel aby Burzum bol výnimočný, chcel aby v tej hudbe bola určitá mágia, ktorá by vplývala na ľudí a hlavne, aby to vytváralo určitý fantasy svet ako náhradu za tento reálny. Mne osobne sa táto myšlienka skutočne páči... Podľa jeho vlastných slov, piesne Burzum boli tvorené ako „zaklínadlá“ a na albumoch boli usporiadané v špeciálnom poradí tak, aby to malo žiadaný efekt. Vikernes si predstavoval Burzum ako hudbu, ktorá sa má počúvať v noci, keď je človek sám. Prvou piesňou sa to všetko začne a poslednou zavŕši tým, že poslucháča v momente keď zaspí, prenesie do vytvoreného fantasy sveta. Ak sa teda na albumy Burzum pozeráte týmito očami, pochopíte, čo chcel Varg Vikernes dosiahnuť a možno aj vy pocítite tú mágiu.

Varg si uvedomil, že nemôže na verejnosti odhaliť pravdu o sebe, ako o tvorcovi Burzum. Myslel si, že by to úplne pokazilo celú myšlienku tvorby, pretože ľudia by len s predsudkami prijímali dielo od obyčajného teenagera. Vybral si teda pseudonym Count Grishnackh. (Opäť vplyv LOTR. Grishnackh [Grišnák] bol mordorský ohyzd z Dvoch Veží..)

Prvý, teda debutový album Burzum, bol vydaný v marci roku 1992 a producentom bol label DeathlikeSilent Production, ktorý patril Euronymousovi – vtedajšiemu gitaristovi kapely Mayhem. Myslím, že touto cestou sa oni dvaja spoznali a už od začiatku mali medzi sebou nezhody. Girishnackh nebol veľmi nadšený, keď mu Euronymous v piesni Feeble Screams From Forests Unknown zmenil záverečne slová z pôvodného textu „the hopeless soul keeps mating“ na „the hopeless soul keeps waiting“ ... Ďalší Euronymousov preklep bol v pesni Ea, Lord Of The Depths – miesto toho na cover albumu napísal Ea, Lord Of The Deeps... Tieto chyby však boli len malé drobnosti a treba povedať, že zo začiatku snáď boli priatelia. V tom období Vikernes sám seba nazýva satanistom, ale neskôr túto ideológiu ako takú popiera a vyhlasuje, že bol pod silným vplyvom Euronymousa... V časoch ich priateľstva si Euro dokonca zvrtne u Grishnackha gitarové sólo v piesni „War“ ... Na oplátku, Vikernes mal možnosť hrať basové pasáže v Mayhem pre album De Misteriis Dom Sathanas, lenže neskôr sa jeho hra na basu ukázala ako nevyhovujúca a do štúdiovej verzií albumu tu odohral bubeník Hellhammer.

V rokoch svojej slobody Vikernes ešte stíha nahrať albumy ako Aske (vydáva Deathlike Silence), Det Som Engang Var (čo mimochodom znamená „What Once Was“) + Hvis Lyset Tar Oss a Filosofem, ktoré vychádzajú v labele Cymophane Productions, už po jeho zadržaní...

Prvé vážnejšie problémy nastali keď Euronymous potreboval peniaze pre vydávanie Burzum albumov. Možno trochu paradox, ale peniaze si požičal od Grishnackha.. To sa ukázalo ako veľmi zlé riešenie, pretože keď predal všetky Burzum albumy čo mal na sklade, rozhodol sa zo zarobených peňazí platiť rôzne iné, súkromné dlhy, miesto vydania väčšieho množstva nahrávok, prípadne splatenie hlavného dlhu Countovi. Mnoho ľuďí si teda myslí, že Grishnakch ho zabil kvôli peniazom. Vikernes sa však bráni a tvrdí, že jeho vraždou by svoje peniaze nezískal, teda tento motív jednoznačne označuje ako lož.
Keď zistil, že Euronymous je na pokraji krachu, založil vlastný label s názvom Burznazg (z Mordorčiny – Dark Ring.) Neskôr ale názov premenoval na Cymophane Productions. Známe je jedno interview z januára roku 1993, ktorým chcel pomôcť Euronymousovi (zachrániť ho pred prichádzajúcim krachom) a priviesť black metalovej scéne trochu pozornosti. Reportujúcemu novinárovi porozprával také veci, že ten miesto uverejnenia článku zavolal políciu... Vikernes bol zatknutý a tak nemohol vysvetliť, že všetko o čom rozprával, bol len čistý výmysel, vtip a snaha vytvoriť záujem o Black Metal. Vrcholom pre Varga bolo, že na podnet tejto udalosti, Euronymous pre istotu zatvoril svoj obchod. (Hm, fakt rád by som si prečítal to interview :p) Nezhody a hádky pokračovali a naberali svoje rozmery a dospelo to do štádia, keď sa Euronymous rozhodol, že Vikernesa sa musí zbaviť pre dobro všetkých. Keď sa o tom Varg dozvedel, veril, že tentoraz to myslí vážne. Vysvetľuje to tým, že Euronymous sa zveril len veľmi malej skupinke ľuďí, o ktorých bol presvedčený, že im môže bezvýhradne dôverovať. Medzi touto spoločnosťou bol aj gitarista Snorre a.k.a. Blackthorn z kapely Thorns. Eurova smola však bola, že Snorre býval s Grishnackom a všetko mu povedal. Podľa jedného telefonátu Euronymous plánoval Varga omráčiť, odviesť niekde do voľnej krajiny – ďaleko od ľudí, a tam ho nejakým spôsobom umučiť k smrti. Samozrejme, chcel si to všetko nahrávať na kazetu.. Nemôžeme sa čudovať – bol predsa členom Mayhem a jeho podstatou bola len Smrť. Dokonca kolujú povery, že keď sa Dead (bývalý vokalista Mayhem) zastrelil, tak hneď prvé, čo Euronymous spravil (po pofotení jeho mŕtvoly), bolo to,že si zobral a zjedol kúsok jeho mozgu... Grishnackhova reakcia bol teda prirodzene hnev. O pár dní obdržal list, v ktorom ho Euronymous žiadal o stretnutie. Bola to zámienka pre jeho plán a išlo o podpísanie nejakej zmluvy ohľadom vydávania albumov Burzum. Týmto si de facto podpísal svoj rozsudok smrti, pretože Vikernes za ním okamžite vyrazil. 10.8.1993 okolo tretej ráno do Osla prichádzajú Count Grishnackh a Blackthorn. Euronymous je dosť vyľakaný, pretože vôbec nečakal, že chlap, ktorého plánuje zabiť sa mu z ničoho nič objaví vo dverách. Snorre ostal vonku, pretože chcel fajčiť a to bolo v Euronymousovom apartmáne zakázané. Medzi Vargom a Eurom (dvoma dávnymi priateľmi) sa zatiaľ odohrával zápas... Euronymousovi sa pri svojej obrane podarilo rozbiť sklenený luster a padnúť na jeho črepy. Utŕžil rôzne tržné a rezné poranenia a z toho vznikla fáma, že Grishnackh mu uštedril okolo 30 rán nožom. Keď sa Euronymous opäť postavil na nohy, v očiach mal rezignovaný výraz a povedal, že stačí. Avšak, hneď na to Vikernesa znovu napadol a toto bola jeho úplne posledná chyba v živote, pretože Count Grishnackh mu v obrate vrazil nôž rovno do hlavy.
Tak zomiera Oystein Aarseth, člen kultovej kapely Mayhem a človek, ktorý sa postaral o rozvoj pravého Black Metalu nielen v Nórsku, ale pravdepodobne aj na celom svete.

Varg Vikernes bol teda na úteku a čo najrýchlejšie sa musel z Osla nepozorovane dostať naspäť do Bergenu. To sa mu aj podarilo a prvé čo v Bergene spravil bolo, že navštívil nejaký obchod s hudbou, pre alibi. Na druhý deň u neho bola polícia, ktorá z pochopiteľných dôvodov presunula vyšetrovanie na neho, do Bergenu. Avšak v podstate proti nemu nemali žiadne dôkazy a tak ho nechali na pokoji. Vyšetrovania jeho osoby sa však vôbec nevzdali. Stále dookola mali otázky pre jeho priateľov a ľudí s ktorými sa poznal. Hlavne na Snorreho si pekne posvietili. Blackthorn bol z tejto udalosti úplne hotový a nervovo v podstate na dne.. Po deviatich dňoch policajného dorážania ho zlomili. Prezradil všetko a Varg Vikernes bol okamžite zatknutý. Nasledovali vypočúvania a súdne pojednávanie. Z Counta sa snažili spraviť veľkého zločinca, obžaloba tvrdila o mnohých bodnutiach, o úmysle odrezať mu hlavu a samozrejme spomenuté boli aj podpaľačské aktivity, ktorých cieľom boli rôzne historické kostoly v Nórsku. Tieto akcie a nájazdy proti kresťanstvu mali byť hlavným cieľom istej Inner Circle (niekde uvádzanej aj ako Black Circle), ktorú založil Euronymous. Jej členov tvorili zväčša hlavné postavy Nórskeho true black metalu. Varg Vikernes však vyhlásil, že Inner Circle nikdy neexistovala a všetko to bol len výplod Euronymousovej mysle. Nikdy sa ani oficiálne nepriznal k vypáleniu kostola, vždy to boli len narážky... No, nech to bolo ako bolo, isté je, že napr. na obale LP albumu Burzum s názvom Aske, je zobrazený zhorený kostol.. Grishnackh bol odsúdený na 21 rokov, čo je maximálny možný trest v Nórsku. Gitarista Snorre Blackthorn dostal trest 8 rokov za spolupáchateľstvo. (Aj keď vôbec nebol pri tom, keď Count Eura prebodol, a ani v najhoršom sne sa mu nesnívalo, že v tú noc niekto zomrie)

Grishnackh sa teda dostáva do väzenia, ale Burzum touto udalosťou vôbec nekončí. V base má Vikernes kopec času na premyslenie a zváženie svojich názorov. Premýšľal určite tuho a kvalitne, pretože začal zastávať nazi názory. Neskôr sa ich, ale vzdal a svoj záujem vysvetľoval tým, že svoje názory musel nejako odprezentovať. Pre tento cieľ si vybral politicky nesprávny štýl. Najzaujímavejšie na tom je (podľa vlastných slov), že najviac „prívržencov“ má v radoch nazi a nie akoby možno očakával – v radoch black metalistov. Nazi support sa prejavil hlavne, keď sa v roku 2004 rozhodol nevrátiť z jednotýždňovej vychádzky z väzenia. Sám bol prekvapený, že všetci sa ho stránili a jediný kto bol ochotný pomôcť boli rôzni skinheadi. Tento útek mu nevyšiel, polícia ho chytila, keď šoféroval ukradnuté auto a pri sebe mal falošné doklady a zbraň.

V dnešnom období už extrémistické názory a ideológie úplne opustil a prehlasuje sa len za obyčajného pohana a vyznávača severskej mytológie. Legendy o Vikingoch a ich bohoch ho zaujali natoľko, že vytvorí dva albumy s touto tematikou. Štýlovo upustil dokonca aj od black metalu a nová tvorba súčisté, inštrumentálne, ambientné albumy. Ako prvý (rok 1997) prišiel Daudi Baldrs a v roku 1999 ho nasledoval Hlidskjálf. Daudi Baldrs je nahrávaný čisto na syntetizátore, pretože Varg nemal povolené žiadne ďalšie nástroje... Motívom albumu je príbeh o druhom Odinovom synovi. Album Hlidskjálf rozpráva o Smrti Wuotana, v nórskej mytológii Odina a samotný názov symbolizuje jeho trón. Je tu vyjadrený motív prichádzajúceho Ragnaroku. Aj toto bolo nahrávané syntetizátorom, ale na rozdiel od Daudi Baldrs použil ešte aj klavír.. Po vydaní Hlidskjálfa Vikernes tvrdil, že týmto albumom projekt Burzum končí. Vysvetľoval to hlavne tým, že je sklamaný z toho, že ľudia si nesprávne vysvetlili jeho ciele a motívy pre tvorenie hudby. Nepáčilo sa mu, že si ho zaškatuľkovali k filozofiám, s ktorými nemá nič spoločné. Lenže v jednom májovom interview z roku 2005 povedal, že po prepustení z basy sa Burzum vráti a opäť to bude starý, black metalový štýl. Človek sa len tak ľahko nevzdá svojich snov a svojho diela...
Mnohí by si mysleli, že s návratom Counta Grishnackha sa vrátia aj staré, temné udalosti. Ja si však myslím, že to nie je pravda, pretože v poslednej časti svojej Burzum Story s názvom The Tommorow píše: „Neočakávajte odo mňa nič okrem vydávania mojich kníh, prípadne Burzum albumov. Môže sa sať, že o mne už nikdy nebudete počuť. Nechcem mať nič so svetom v ktorom žijeme. Chystám sa ísť domov, na nórsky vidiek, do divočiny, na čerstvý vzduch a do objatia Matky Zeme. “

Na tomto mieste je koniec Burzum príbehu. Varg Vikernes stvoril nepochybne veľkú a kvalitnú vec. Jeho hudba má vplyv na mnoho ľuďi, podarilo sa mu do nej vložiť určité posolstvo, alebo ak chcete mágiu. Aspoň u mňa to funguje. Rád si pustím Burzum hlavne v noci. Počúvanie tejto hudby dokáže vždy navodiť temnú atmosféru a v predstavách blúdim po Nórsku, jeho lesoch a nepoškodenej prírode. Nebyť niektorých jeho extrémnych a nesprávnych názorov, v očiach mnohých by nabral väčšej autority aj ako človek. Cez toto všetko ale treba povedať, že jeho tvorba za niečo stojí. Nie len tá hudobná, ale aj literárna. Svoju vášeň pre nórkse mýty a legendy zosobnil v rôznych poviedkach a dielach, ktoré sú z väčšej časti uverejnené na stránke burzum.org... Pomocou internetu z jednej strany stále udržuje kontakt so svetom a prezentuje svoje myšlienky.

Diskografia:
1991 - Burzum (Demo I)
1991 - Burzum (Demo II)
1992 - Burzum (Promo)
1992 - Burzum
1993 - Aske (Mini LP)
1993 - Det Som En Gang Var
1994 - Hvis Lyset Tar Oss
1996 - Filosofem
1997 - Daudi Baldrs
1999 - Hlidskjálf

Web: https://burzum.org